Shisui Cathreghar

Povaha: Moc toho nenarozpráva, teda keď je v spoločnosti, keď ho niekto zatiahne priamo do debaty je to iné, sám sa však do ničoho moc nemontuje. Tvári sa síce vážne, ale väčšinou je za každú kravinu. Rád si robí žartíky s ostatných kapitánov, samozrejme sám sa pri tom tvári, že sa ho to vôbec netýka. Povahovo by mohol trošku pripomínať aj Kyoraka. Má veľa vecí úplne na saláme a rozhodne do svojho života nieje niako extrémne zapálený. Jeho vzťahy s ľuďmi sú veľmi krehké a nie príliš hlboké pretože si k telu nikoho nepúšťa. Možno v ňom jeho divízia vidí vodcu, ale všetci si dobre uvedomujú, že aj cez to čo dokáže nikto z nich nevie čo je naozaj zač, kde sa vzal, nikto ho tam nepozná od mladého veku. Proste všetci s ktorými mal niaky vzťah sa vytratili. Občas môže pôsobiť depresívne, ale keď chce dokázal by motivovať celú Gotei 13 aj do úplne prehranej bitky. Je skrátka zvláštny, aj napriek faktu, že s nikým nemá vyslovene dobrý vzťah, nemá ani zlý.

Obľúbené/Neobľúbené: Má rád nočnú hladinu vody a oheň, miluje kávu a rád si vypije. Má rád vzduch po daždi a búrkové mraky.

Cieľ: Vychovať zo svojej divízie tých najlepších shinigami v svojom obore aký kedy boli v Gotei 13.

Príbeh:
Cath sa narodil v bohatšej časti Seireitei jeho rodina vyrábala lekárske potreby pre Gotei 13, problém bol však v tom, že keď mal 2 roky tak pri útoku na Seireitei bolo všetko zničené a prevažná väčšina zabitá. Nebolo moc veľa takých čo by prežili a mali záujem o dvojročného chlapca z bohatej rodiny. Niekto sa však našiel, volal sa Daenys Shisui a bol to strýko jeho bratranca z tretieho kolena. Áno vyznie to ako "môjho otca koňa brat..."
Medzi mŕtvymi bol aj jeho syn a jeho manželka bola ťažko zranená. So všetkým čo mali sa presťahovali na okraj chudobnejšej časti mesta kde sa zotavovali a vychovávali mladého Shisuia. Bol pre nich ako vykúpenie z toho, že stratili vlastného syna. Keď mal Cathreghar štyri roky prišiel ďalší problém do ich obydlia sa začali často dobíjať vandali z najchudobnejšiej štvrte Seireitei a ako inak robili problémy. Oni traja však neboli jediný čo v sídle žili takže sa im bez problémov bránili a vždy sa z problému niako vykrútili. Takto to pokračovalo celé roky, útoky hollow boli minimálne a všetky masakre sa ako inak diali v noci a Cath bol stále starší. Keď mal asi 50 rokov (9) videl v horách niekoľkých shinigami ako bojujú. Po chvíli uvidel aj prázdneho. Zapáčilo sa mu to, chcel chrániť ostatných tak ako to robila kedysi jeho rodina, len toto by bol trošku iný spôsob. Už keď bol menší miloval vojnové príbehy a čokoľvek čo hovorilo o bitke, ako dieťa toho mal skrátka plnú hlavu. Jeho pestúni však nechceli aby sa stal shinigamim, báli sa, že sa mu stane to isté čo ich synovi. Radšej ho teda učili umeniu jeho rodičov. Učili ho veci z hľadiska chémie, vedel vlastnoručne pliesť obväzy, čistiť a zašívať rany. Mal asi 77 (14) keď sa definitívne rozhodol pridať k rekrutom do akadémie. Jeho zaradenie bolo od začiatku jasné. Vzhľadom na jeho dovednosti a zručnosti patril k druhej divízí. To bola asi jediná útecha pre jeho náhradných rodičov. Skončil tam kde mu hrozí najmenšie nebezpečenstvo. Trénoval naozaj tvrdo, nikdy nezaostával a všetko príjmal veľmi rýchlo. Možno práve preto, že jeho mozog bol citlivý, vyrastal na citlivých a detailných prácach. Exceloval v Kidō a v šerme takisto nebol zlý. Jeho sila hlavne spočívala v rýchlosti a presnosti. Netrvalo dlho a ovládol shikai, bol prvý v svojom ročníku. Keď mal 97 rokov bol štvrtým členom druhej divízie na misí s kapitánkou. Zachraňovali niekoľko ťažko zranených priamo na bojisku ale došlo k problému. Napadol ich naozaj silný hollow a kapitánka zameraná na 90 percent do liečenia nezareagovala dosť rýchlo celá skupina bola ťažko zranená, niektorí mŕtvy a kapitánka nakoniec nezvládla boj, mala problémy kvôli zraneniu, predsalen hollow ich prekvapil. Keď sa Cath prebral z bezvedomia už bol boj v koncoch. Vtedy prvý a posledný krát na bojisku vykríkol "BANKAI!". Neobránil však ťažko zranenú kapitánku, nezvládol to, sám sa však postaral o to aby tento hollow už nikoho nikdy nezabil. Nakoniec sa so zmiešanými pocitmi vrátili do kasární. Bol síce rád, že sa predviedol a zachránil ostatných. Ale mnohí zomreli na čele s kapitánkou a to ho na druhú stranu trápilo.
Po pár dňoch si ho predvolali na radu. Čakal, že si zlizne trest za to, že nebol dosť dobrý a ako je možné, že zomrela keď toho hollowa porazil. Naozaj sa bál.
Na jeho prekvapenie začali rozhovor úplne inak, taký ľahký výsluch.Nazáver mu dali zvitok ktorý mal vyvesiť na dvere kasární. Bol dosť unavený a zároveň zdolaný informáciami. Dal ho teda druhému členovi a ten ho miestno neho zavesil.
Na druhý deň sa dozvedel, že to bolo prerozdelenie hodností v druhej divízii a že on bol zvolený ako nasledujúci kapitán druhej divízie s okamžitou platnosťou.
Pre niektorých to bol šok, iný to brali v poriadku. Nikto to však nečakal, ani on nie. Netrvalo však dlho a zvykol si. Teraz je už niekoľko rokov kapitánom druhe divízie.